Živly a ich skrytý význam
Tento svet a jeho rozmanité prejavy sú často opisované prostredníctvom rozprávok. Jednou z nich je pohľad na svet cez optiku živlov. O živloch už bolo napísané mnoho, no po dvadsiatich rokoch skúmania mám na ne svoj vlastný, špecifický pohľad.
Keď sa povie slovo „živly“, väčšina z nás si predstaví oheň, vzduch, vodu a zem v ich hmotnej podobe, ako ich poznáme z bežného života. Avšak, okrem hmotnej reality existuje aj nehmotná, a živly pôsobia aj v nej. Tieto štyri živly sú teda súčasťou celého stvoreného a neustále sa tvoriaceho sveta. Ak to tak je, môžeme povedať, že živly sú nástrojmi tvorby. Ale tvorby koho?
Tvorba a jej účel
Väčšina ľudí vníma realitu ako hmotnú a žije v nej. Postupne si však niektorí jednotlivci začali uvedomovať existenciu reality mimo hmoty a začali ju skúmať. Definujú ju na základe skúseností z hmotného sveta, čo vedie k pravidlu „Ako hore, tak aj dole“. Toto pravidlo sa používa na opis ľudského konania a prisudzuje sa vyšším úrovniam až po prvotného tvorcu – zdroj.
Ak chceme niečo vytvoriť, potrebujeme prvotný zámer – vieme, čo chceme tvoriť a na čo to bude slúžiť. Potom plánujeme postup, rozmery a materiály. Nasleduje fáza zdrojov, teda okolností, materiálov, nástrojov a spolupráce, a samotná tvorba. Na konci procesu prichádza úžitok – dielo slúži svojmu účelu. Prečo tento postup opisujem? Aby sme si uvedomili, že zdroj koná rovnako.
Možno ste už počuli vetu, že zdroj tvorí všetko na svoj obraz. Aký je asi zámer zdroja tvoriť? Aj my konáme zo zištných dôvodov, pretože niečo chceme. Chceme mať, cítiť, spoznať, zažiť. Dosiahnutím cieľa získavame informácie o sebe, o svojich schopnostiach. Preto tvorí aj zdroj – spoznáva seba a svoje možnosti. Tvorba by mala slúžiť nejakému účelu, prinášať hodnotu a byť prospešná. Tvorenie je zábava a prináša nové poznatky.
Dualita a živly
Zdroj v každej svojej tvorbe používa rôzne postupy a nástroje. V tejto realite, ktorú zažívame, použil akašu – zámer, plán, postupy, formy, zákonitosti, interakcie, hranice a úžitok. Zdroj si uvedomuje svoje obmedzenia, preto používa recykláciu – cykly, ktoré vnímame všade okolo nás. Je dôležité si uvedomiť, že nič netrvá večne a všetko sa mení.
Na tvorbu použil oheň a vodu – protikladné živly, ktoré sa navzájom rušia a obmedzujú. Symbolizujú dualitu, prítomnú v celom stvorenom svete. Dualita však nie je len o protikladoch, ale aj o ich dopĺňaní sa. Celá tvorba je duálna. Ako teda môže vzniknúť niečo z niečoho, čo sa navzájom neguje? Môže, ak existuje tretí prvok – neutrálny živel, ktorý tieto protiklady spája a udržiava v interakcii. Týmto živlom je vzduch.
Vďaka vzduchu je možné tvoriť a dosahovať výsledok tvorby – zem. Zem ako výsledný produkt môže byť aj prvkom v ďalšej tvorbe.
Cyklus tvorby a zániku
Realita okolo nás je plná rôznorodosti, tvarov, účelov a interakcií, a to všetko v neustálom cyklickom zrode, rozvoji, stagnácii, rozklade a rozpade. Tvorba sa neustále deje a jej účelom je úžitok. Tvorba skončí, keď sa minú všetky možnosti.
Kde sa nachádzame teraz? Zdroj pri tvorbe vyžaruje a postupne dosahuje svoje hranice. Čím ďalej od zdroja, tým nižšia je frekvencia žiarenia. Hmotný svet je toho dôkazom. Toto vyžarovanie môžeme prirovnať k dýchaniu – zdroj vydýchol, nasleduje pauza a nádych, teda absorpcia vyžiareného späť do seba. Výdych symbolizuje expanziu, nádych integráciu. Tieto dva procesy sa neustále striedajú.